Aj keď vás nik neosloví a svet vás už nemá rád môžeš veriť svojmu psovi, že je verný kamarát.

Blek a jeho spoved

15. dubna 2009 v 16:47 | PsiaDuša |  Súrne
Blekyho spoveď
Volám sa jednoducho Blek a asi som tu v útulku najdlhšie. Na svoju mladosť si spomínam len matne. Keď som bol ešte malý, ako títo krpci okolo mňa, každý ma pestoval a hladkal. Ale ako som rástol tých pohladení bolo menej a menej, nikto sa so mnou nehral, nebol na mňa čas. A ja som mal toľko energie, veľmi som túžil po dlhých prechádzkach v lese s mojim pánom. Krásne to tam vonia a cítil som sa slobodný ako vták. Veru, les je náš veľký priateľ.
Začal som byť z toho smutný, nerozumel som, prečo sa so mnou nehrajú. Chápem, že ma nemohli pestovať na rukách, bol som už veľký, ale pohladkať a prihovoriť sa mi mohli. Dali ma babke do dvora, ktorá sa zo začiatku snažila o mňa postarať, ale neskôr už potrebovala pomoc ona sama. Povedali o mne, že som agresívny, ale nebolo to celkom tak, bol som zúfalý tak sám. Na dvore u babky sa nič nedialo, tak som sa zabával, ako som vedel, plašil som psov okolo, nemal som ich veľmi v láske a závidel som im, že majú svoju rodinu. Potom prišiel môj bývalý pán a niekam ma viezol. Chvíľu som si myslel, že udrela moja posledná hodina, keď som robil zle. Ale zľutovali sa nado mnou a doviezli ma sem do útulku. Je to môj druhý domov dlhé roky. Veľa sme tu toho preskákali, mnohých som vyprevádzal závistlivým pohľadom, keď si pre nich prišla nová rodina. Mňa si nikto dlho nevšímal, mali predo mnou rešpekt,
alebo sa ma báli? Neviem, snažil som sa na všetkých usmievať, ale bez odozvy. Až raz prišiel on, môj nový ošetrovateľ, volajú ho Pali. Hneď sme si nepadli do oka, ale začali sme sa navzájom oťukávať. On vo mne objavil to, čo druhí nevideli, alebo nechceli vidieť, že mám ľudí rád, rád sa naháňam za loptičkou, mám rád spoločnosť a môj život sa otočil o 180 stupňov. Teším sa na dni, keď slúži môj Pali, lebo sa bude so mnou hrať a vezme ma na prechádzku. Síce nie hneď, najskôr si musí urobiť svoju prácu. Ja trpezlivo čakám a presne viem, kedy ho mám len pre seba. Je mi smutno, keď neslúži, ale viem, že príde opäť. Konečne má aj mňa niekto rád, túžil som po tom dlhé roky a dočkal som sa najlepšieho kamaráta, ktorého aj ja veľmi ľúbim.
Ďakujem Pali, že si mi ukázal, aký môže byť pekný psí život, aj keď len v útulku.
Ak by sa presa len niekto našiel, kto by mu chcel dať rodinu, domov a pocit, ktorý nikdy nezažil, tak Blek na Vás verne čaká v útulku v Piešťanoch. Nevzdáva sa, verí, že raz príde deň, keď aj jeho si odvezie niekto domov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Čo hovoríš na tento blog?

Je fajn 53.8% (63)
Bléé 46.2% (54)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama